Z časopisu Ruženec 2/2010

Ružencové bratstvá
by mali prekvapovať aktivitami

Rozhovor s promótorom pre ruženec, dominikánom Šimonom Tyrolom

Provinčná kapitula dominikánov na Slovensku vás v minulom roku (2009) potvrdila v službe promótora pre ruženec, čo znamená, že pokračujete vo svojom poslaní, do ktorého ste boli menovaný už v roku 2004. S akým pocitom ste prijali toto potvrdenie?

Ako výzvu, aby som pokračoval v nastúpenej ceste, ktorá pozostáva najmä v stretávaní sa na modlitbe s členmi ružencových bratstiev na Slovensku a šírení našej bohatej a zaujímavej dominikánskej tradície.

V roku 2004 ste prijali službu promótora ako výzvu skúsiť posunúť veci v ružencových bratstvách dopredu. Podarilo sa?

Myslím, že áno. Keď som začal chodiť medzi ruženčiarov, zistil som, že v bratstvách síce nachádzam dlhé zoznamy členov ružencových bratstiev, ale že v skutočnosti ide len o zoznamy, ktorým chýba naplnenie, identita. Ľudia nevedeli, čo pre nich členstvo v ružencovom bratstve znamená, mnohí nerozumeli, prečo tam vôbec sú. Na jednej strane to svedčí o tom, že tradícia, ktorú moji predchodcovia dominikáni celé stáročia šírili a formovali sa veľmi dobre zakorenila aj na Slovensku, čiže máme na čom budovať, na druhej strane ešte stále si živo musíme pripomínať fakt, že ružencové bratstvá celé desaťročia vlády komunistického režimu ostali odrezané od prameňa a prakticky stratili svoje sebauvedomenie. Na svojich cestách nachádzam staré oltáre venované Ružencovej Panne Márii, sv. Dominikovi, sv. Kataríne Sienskej, ktoré svedčia o živej prítomnosti ruženčiarov a dominikánov na Slovensku, len po násilnom uzavretí kláštorov v roku 1950 stratili s rehoľou kontakty a časom aj svoje sebaurčenie.

Po novembri 1989 nastal zložitý proces obnovy celej spoločnosti. Ako táto obnova zasiahla ružencové bratstvá?

Aj tu ide o dlhodobejší proces, napokon mnohé ružencové bratstvá obnova ešte len čaká. Cieľom takejto obnovy je oprášiť korene svojho vzniku, nanovo objaviť podstatu, identitu ružencových bratstiev, a to, ako by mali v Cirkvi plnohodnotne fungovať. Aby sa hlboká tradícia Rehole dominikánov, do ktorej patrí aj zakladanie a duchovná správa ružencových bratstiev, nestrácala medzi novodobými cirkevnými hnutiami.

Len v roku 2009 ste absolvovali vyše sedemdesiat rôznych stretnutí s ruženčiarmi po celom Slovensku. Čo dominuje obrazu ružencových bratstiev, ktorý takto vzniká pred vašimi očami?

Hľadanie, sebaobjavovanie, spoznávanie... Ružencové bratstvá začínajú chápať, čo je ich poslaním a zároveň v tom nachádzajú radosť. Je to život osobnej modlitby, v ktorej je veľmi dôležitý aj rozmer spoločného stretávania sa a spoločná modlitba. Aby všetky podujatia bratstva a jeho jednotlivých členov vychádzali z nej. Aby vo všetkom bol prítomný Boží Duch, aby sa modlitba dostávala priamo do života, a teda modlitbou sa stával sám život toho, kto sa modlí. Práve takto to myslel náš zakladateľ sv. Dominik, keď povedal, že kto sa modlí menej ako 24 hodín, modlí sa málo.

Teda aké majú byť ružencové bratstvá?

Majú to byť autonómne bunky pri jednotlivých kostoloch, ktoré cez spoločnú modlitbu budú samy hľadať svoje miesto vo farnosti, v miestnej cirkvi, akým spôsobom môžu prispieť k jej životu a byť pre ňu užitočné. Ešte stále sme sa nenaučili preberať na seba zodpovednosť. Chceme byť vedení za ruku. No dominikánska duchovnosť chce opak – snaží sa nás viesť k slobode v zodpovednosti. Ružencové bratstvá, ktoré objavili túto slobodu, prekvapujú svojimi aktivitami, svojou činnosťou, nápadmi, ochotou byť užitočné. Veľkou pomocou na tejto ceste sú presne sformulované Stanovy ružencových bratstiev. Sú to jasne zadefinované pravidlá, kde sú odpovede na všetky zásadné otázky spojené so vznikom, chodom, ale poprípade aj zánikom ružencového bratstva. Aby každé ružencové bratstvo bola skupina slobodne rozhodnutých členov, v ktorom je vytvorený priestor pre všetkých, ktorí by chceli do ružencového bratstva vstúpiť. Stanovy zásadne reformujú činnosť a spôsob vedenia ružencového bratstva, robia ho otvorenejším, pružnejším, životaschopnejším.

To je už overená skúsenosť?

Áno. Takmer na všetkých miestach, kade chodím, nachádzam skupinky ľudí, ktoré majú úprimný záujem posunúť činnosť v ich ružencových bratstvách do hlbšej roviny. Ja v podstate robím len to, že chodím podľa možností všade, kde ma pozvú, a snažím sa prítomným približovať, aké pohnútky viedli svätého Dominika a jeho spolubratov k vytváraniu ružencových bratstiev. Že to boli ľudia, ktorí sa chceli hlbšie zamýšľať nad svojím životom, žiť s Bohom, naberať duchovnú silu a následne sa o ňu deliť s ostatnými. O to ide v ružencových bratstvách i dnes. A vidím, že to ľudí zachytáva. Ľudia chcú i dnes zažívať naplnenie z toho, čomu sa venujú. Veľmi výstižne to vo svojom Apoštolskom liste o ruženci v roku 2002 povedal pápež Ján Pavol II.: „Aby sme ruženec objavovali vo svetle Božieho slova, v súlade s liturgiou a v kontexte nášho každodenného života.“ Cieľom ružencového bratstva je čo najlepšie prežiť svätú omšu, spojenie s Bohom a potom z tohto spojenia vydávať svedectvo svojím životom.

Teda akú dôležitosť prikladáte Stanovám ružencových bratstiev a ich dodržiavaniu?

Veľkú. Mám skúsenosť, že tam, kde Stanovy ružencových bratstiev prijali za svoje, vstúpila do ružencového bratstva okrem slobody aj istá kvalita, radosť, naplnenie, zmysluplnosť. Stanovy vidím ako veľmi dobrú pomôcku pre horliteľov bratstiev a ruží k tomu, aby vedeli, akým spôsobom riešiť rôzne vzniknuté situácie v ich bratstve, ktoré prináša život. Už som to spomínal – na začiatku som nachádzal hlavne veľké zoznamy, tisíce zapísaných členov v bratstvách, a zároveň veľké trápenie horliteľov ruží, akým spôsobom dopĺňať ľudí do ruží napríklad vtedy, keď niekto zomrie, alebo keď sa odsťahuje. Ako si udržať kompletnú ružu? Stanovy riešia práve tieto praktické otázky, zároveň definujú rôzne podoby členstva v ružencovom bratstve. Myslí sa naozaj na všetkých.
A ešte mi napadá: Radi sa odvolávame na Písmo, ako vo Večeradle apoštoli jednomyseľne zotrvávali na modlitbách spolu s Máriou Ježišovou matkou. Dovolím si tvrdiť, že Stanovy ružencových bratstiev vedú k tejto jednomyseľnosti nielen v konkrétnom ružencovom bratstve, ale spoločne vo všetkých ružencových bratstvách na Slovensku. Vytvárame jednu veľkú, zjednotenú rodinu, ktorá má svoje jasné pravidlá.

Je oživenie ružencového bratstva v súlade so stanovami náročný proces?

Ako kde. Ťažko sa zriekame počtov, sme naučení na kvantitatívny pohľad. Zdá sa nám, že nás musí byť čím viac. Mnohí urobili reformu v bratstve, nový zápis, a zistili, že ich v ružencovom bratstve zostala polovica. Ale to sú ľudia, ktorí v bratstve naozaj chcú byť a čosi pre neho aj spraviť, obetovať. Z tohto pohľadu nám reforma povie pravdu o množstve skutočných členov nášho ružencového bratstva, čo nie je vždy ľahká vec. Ale tam, kde sa dali jednoznačne na reformu v spolupráci s Dominikánskym mariánskym centrom, teda nielen nejako čiastkovo či formálne, prinieslo im to radikálnu zmenu. Ľudia sa vnútorne oslobodili, už ich netreba vodiť za ruku. Sami vedia, prečo v ružencovom bratstve sú a nachádzajú v ňom duchovné dary. V spolupráci s viacerými horliteľmi a členmi ružencových bratstiev sa nám podarilo vytvoriť presný a dnes už aj overený postup, ako účinne zrealizovať v ružencovom bratstve reformu. Ľudia sa v tejto veci nemusia báť zavolať do Dominikánskeho mariánskeho centra, ktoré je kompetentné pomôcť túto reformu zrealizovať. Ďalšie impulzy a pomôcky k reforme je možné nájsť aj na našej webovej stránke www.dmc.sk a venovali sme sa im a ďalej sa budeme venovať aj na stránkach časopisu Ruženec.

Aká je vaša predstava o tom, čomu by ste sa chceli venovať v nasledujúcom období svojho ružencového apoštolátu?

Mojím želaním v nasledujúcom období je ponúkať členom ružencových bratstiev konkrétne témy z duchovného života, čo sa čiastočne dialo aj predtým, ale naozaj veľkú energiu, veľa času sme museli venovať ešte hľadaniu, akým spôsobom čo najlepšie dokončiť proces dolaďovania Stanov ružencových bratstiev na základe získaných skúseností. Len popri tom som si nachádzal priestor aj na duchovné témy. A boli to práve ony, čo v konečnom dôsledku ľudí oslovovali, lebo robenie reforiem len pre reformy by bolo veľmi málo. Vždy ide o to, či nám ide naozaj o hlbšie prežívanie nášho vzťahu s Bohom.
Teraz by som rád tam, kde už ružencové bratstvá vedia, že sú súčasťou veľkej dominikánskej rodiny, ktoré vedia, že majú podiel na živote rehole, ktorá bola založená na spásu duší, ponúkal konkrétnu duchovnú formáciu, duchovné obohatenie. Záujem o stretnutia pribúda. Okrem nich máme v Košiciach dvakrát v roku (v máji a októbri) osobitné stretnutia s ružencovými bratstvami, ktoré pripravujeme ako rehoľa. A vďaka saleziánom takéto stretnutie pripravujeme už aj v národnej bazilike v Šaštíne (koná sa vždy v prvú októbrovú sobotu). Snažíme sa ponúknuť zaujímavé témy, zaujímavý program, ktorý chceme vždy znovu a znovu spolu s prítomnými ľuďmi prežiť a napĺňať sa tak spoločnou radosťou z poznania a vedomia milujúceho nebeského Otca. Dominikánska tradícia má nesmierne množstvo toho, čo môže ponúknuť či už cez osobnosti, cez mystikov, mysliteľov, alebo cez svoju duchovnosť. Duch dominikánskej tradície je naozaj nádherný a bohatý.

Keď sa povie ruženčiar, akého človeka by to malo evokovať v našej mysli?

Človeka, ktorý žije obomi nohami pevne na zemi, zažíva všetky tie ťažké i radostné situácie, aké sú, ale má oči otvorené a vidí nádej, ktorú dáva Boh a ktorá je silnejšia ako všetky prekážky. Ako to povedal Benedikt XVI.: „Iba vtedy, ak nádej, ktorú nám dáva zmŕtvychvstalý Kristus, je prítomná v našom živote, v našom srdci, iba vtedy bude znesiteľná prítomnosť.“ Členstvo v ružencovom bratstve nám má pomáhať stávať sa práve takýmito ľuďmi. A prítomnosť bude skutočne dobre znesiteľná.

Slavomír Kontúr

 

 

Aktuálne

Sväté omše za členov RB na Slovensku odslúži brat Alan Dely OP za živých členov RB 19. 11. 2017 a za zosnulých členov RB 17. 11. 2017.

Ruženec 2/2010
Fra Angelico: Starec Simeon
s malým Ježišom
Na obsah časopisu
Copyright © 2009–2017 Dominikánske mariánske centrum
Webdesign: Slavomír Kontúr