Z časopisu Ruženec 4/2010

Vplyv Alana de la Roche
na modlitbu ruženca (4. časť)

Ozajstnú popularitu dosiahol ruženec v XV. storočí zásluhou horlivej činnosti Alana de la Roche. Zaslúžil sa o to tým, že dal ružencu výrazne Máriin charakter.

Bol to však práve ctihodný Alan, ktorý veľakrát a dôrazne pripomínal, že prvým šíriteľom Máriinho ruženca bol sám zakladateľ Rehole kazateľov, svätý Dominik, ktorý žil o 250 rokov skôr ako Alan. Hoci historické dokumenty priamo nepotvrdzujú tento jeho názor, jeho pravdivosť nie je možné vylúčiť.

V albumovom dodatku knihy Der Rosen­kranz (Ruženec, Mníchov 1963), ktorú napísal Gislind M. Ritz, sa nachádza aj náhrobok z prvej polovice XIV. storočia s postavou, ktorá sa modlí s ružencom v ruke. Podobne miniatúra znázorňujúca sv. Hedvigu s ružencom v ruke sa nachádza v českej legende z roku 1353. Tieto skutočnosti poukazujú na to, že Alan nestvoril ruženec z ničoho, ale sa opieral o prítomnú, síce skromnú, ale obsahom dostatočne bohatú predošlú tradíciu.

Bola známou modlitba ruženca ešte pred a počas pôsobenia svätého Dominika?

Nie je to vylúčené. Keď čítame ružencové texty Alana de la Roche, niet pochýb o tom, že bol predovšetkým kazateľom analfabetov, teda ľudí, ktorí nevedeli ani čítať ani písať. Z toho dôvodu je veľmi bohatá obrazotvornosť v jeho textoch. Nespočetné príklady a legendy podávané takým bravúrnym spôsobom, akoby to boli skutočne pravdivé dejiny. Používal zjednodušované doslovné chápanie Božej ochrany a trestu. Opisoval nesmiernu moc Boha a zázraky, ktoré koná v životoch ľudí.

Kultúru ohlasovania netvoria len tí, ktorí hlásajú Božie slovo, ale tiež poslucháči. Tí, ktorým je ohlasované Božie slovo, toto slovo buď prijímajú, alebo sa nudia. K analfabetom bolo potrebné sa prihovárať úplne inak, pretože oni nechodili do školy ani ako deti a teda nevedia ani čítať ani písať, nemajú teda ani základné poznatky.

Stačí si spomenúť na kázne Alber­ta Schwei­tzera, ktorý žil na konci 19. storočia a v prvej polovici 20. storočia.

Pochádzal z hudobne nadanej rodiny, bol najstarším synom evanjelického pastora. Vyš­tudoval filozofiu, teológiu a medicínu. Bol známy i svojimi organovými koncertmi a upútal tiež svojimi náboženskými a teologickými predstavami, ale aj hudobnými a literárnymi dielami. Počas štúdií sa oženil a po získaní doktorátu odišiel so svojou manželkou H. Bresslauovou do Afriky, do Lambaréné, v Gabone. Postavil tam prevažne z vlastných prostriedkov nemocnicu, v ktorej liečil domorodé obyvateľstvo. Týmto sa snažil odčiniť aspoň čiastočne to, čo európska civilizácia v Afrike napáchala. Peniaze na lieky si zarábal klavírnymi koncertmi v Európe.

Tento vzdelaný človek, ktorý prišiel žiť k černochom, sa im neprihováral ako intelektuál, peknými vetami. Naopak, veľmi trpezlivo sa znížil na úroveň ich chápania, aby mu porozumeli a pochopili, čo im chce povedať, a aby im pomohol v ich situácii. „Kto sa ponižuje, bude povýšený...“

Ruženec sa stal veľmi obľúbeným medzi analfabetmi. No zároveň už od počiatku bolo v minulosti aj veľa slávnych a vzdelaných ľudí – kráľov a kniežat, učencov, ktorí sa modlili posvätný ruženec a boli členmi ružencových bratstiev. V spomínanom albume Gislinda M. Ritza sa nachádza veľké množstvo ružencov, ktoré sú skutočnými umeleckými dielami. Niekedy sú veľmi precízne vytvorené pre zámožných ľudí, ktorí mali dostatok prostriedkov.

Čo spôsobilo, že ruženec nebol odovzdaný prostáčikom ako ich výlučné vlastníctvo? Prečo sa túto modlitbu modlili toľkí svätci, profesori univerzít, pápeži, také nesmierne množstvo ľudí veľkých duchom a intelektom?

Možno to bolo tak, že prostý ľud prijal s otvoreným srdcom modlitbu ruženca, pretože zodpovedala ich zmyslovej skutočnosti. Táto modlitba ich, jednoducho povedané, zreteľne približovala k Bohu. Prostý ľud mal, ako sa zdá, hlbší zmysel pre zachytenie skutočnosti, než tí, ktorých učili formulovať myšlienky, robiť závery, pomenovávať veci a javy. Jednoduchí ľudia mohli oveľa ťažšie tvoriť slová. Ich slová boli zviazané s vecami, no ľahšie a dlhšie si ich pamätali a rozpamätávali sa na ne s úctou. Spontánne a s dôverou ich skúmali v nezaujatej meditácii. Jednoducho prostý ľud nosil v sebe také schopnosti, ktoré vzdelaní ľudia neraz strácajú alebo ich v sebe utlmia.

Analfabeti sú z istého pohľadu úbohejší od intelektuálov, no býva to aj opačne.

Prečo je táto jednoduchá modlitba taká drahá práve dominikánom?

Snáď je to preto, že v jadre dominikánskej teologickej tradície je túžba po jednoduchosti. Sv. Tomáš Akvinský povedal, že nemôžeme pochopiť Boha, pretože je nesmierne jednoduchý, jeho jednoduchosť je za všetkými pojmami.

Študujeme, zápasíme s teologickými pro­blémami, namáhame si myseľ, ale naším cieľom je priblížiť sa čo najbližšie k tajomstvu Jediného, ktorý je úplne jednoduchý. Musíme prejsť zložitosťou, ak chceme dospieť k jednoduchosti. Musíme však rozlišovať falošnú jednoduchosť. Je to jednoduchosť tých, čo všetko zjednodušujú, a na všetko, už dopredu, majú odpovede. Sú buď príliš leniví alebo neschopní zamyslieť sa. Je však pravá jednoduchosť – jednoduchosť srdca, jednoduchosť čistého pohľadu. K nej môžeme dospieť jedine pomaly, za pomoci Božej milosti, ak sa priblížime k oslepujúcej jednoduchosti Boha.

Ruženec je veľmi jednoduchý. Ale má hlbokú a múdru jednoduchosť, po ktorej hladujeme a v ktorej nachádzame pokoj.

fr. Šimon Tyrol OP

Súvisiace odkazy:
Vplyv Alana de la Roche na modlitbu ruženca (1. časť)

Vplyv Alana de la Roche na modlitbu ruženca (2. časť)
Vplyv Alana de la Roche na modlitbu ruženca (3. časť)

 

 

Aktuálne

Sväté omše za členov RB na Slovensku odslúži brat Alan Dely OP:
— za živých 2. 6. 2018
(prvá sobota v mesiaci)
— za zosnulých 9. 6. 2018
(druhá sobota v mesiaci)

Ruženec 4/2010
Fra Angelico: Vzkriesenie (detail)
Na obsah časopisu
Copyright © 2009–2018 Dominikánske mariánske centrum