Z časopisu Ruženec 10/2009

Radostný ruženec
na základe Piesne piesní

1. Ktorého si, Panna, z Ducha Svätého počala
„Môj milý začal a povedal mi: Hor’ sa, priateľka moja, krásava moja, a poď! Holubica moja v rozsadlinách skál, v úkryte na bralách, daj zrieť mi svoju tvár, daj počuť mi svoj hlas, veď sladký je tvoj hlas a prekrásna je tvoja tvár.“ (Pies 2, 10.14)

Mladé dievča, ku ktorému Boh posiela svojho anjela, nie je ničím výnimočné ani v očiach ľudí, ani vo svojich vlastných očiach. Práve vstupuje do života dospelosti, je zasnúbená
a zaneprázdnená prácou v domácnosti. Ale Ženích ju vidí inak, v jeho očiach je pekná plnosťou Božej milosti. Iba on vie, že Máriu si ešte skôr, než prišla na svet, vyvolil a že bola uchránená od dedičného hriechu. Ukrýval si ju uprostred iných, dovolil jej bývať v jednom
z domov vytesaných do skaly v Nazarete. Keď prišla plnosť časov, teda v pravý čas, poslal svojho posla, aby sa jej opýtal, či chce prijať povolanie Matky Boha.
Svätý Bernard v jednej zo svojich kázní píše, že keď z úst Gabriela padla táto otázka, celý svet sa zastavil v očakávaní jej odpovede – išlo o osud sveta. Ako keď sa zamilovaný pýta svojej milovanej, či chce byť s ním už navždy.
Takisto aj mňa Boh vidí inak než ľudia. Vybral si ma pred stvorením sveta, z lásky vybral pre seba (Ef 1, 4–5). A teraz čaká na môj súhlas, na to, aby som prijal jeho ponuku. Lebo pre neho je sladký môj hlas i moja tvár je plná vďačnosti.

 

2. Ktorého si, Panna, pri návšteve Alžbety v živote nosila
„Aká je sladká tvoja láska, sestrička moja, nevesta! Príjemnejšia je tvoja láska nad víno.
A vôňa tvojich mastičiek je nado všetky voňavky. Med z plásta tečúci sú tvoje pery, nevesta, pod tvojím jazykom sa skrýva med a mlieko a vôňa tvojich šiat je sťa vôňa Libanonu.“
(Pies 4, 10–11)

Víno opája, vôňa omamuje. Úplne ako v láske. Ako hlas niekoho, koho milujeme. Alžbeta počuje hlas Márie a láska v ňom prítomná dáva do pohybu syna v lone manželky Zachariáša. Dieťa tancuje ako opojené vínom a omámené jeho vôňou. Jeho matka je tiež naplnená Duchom lásky a prorokuje – toto všetko sa deje na zvuk sladkého hlasu, znejúceho lahodne ako čerstvý med. Hlasu, ktorým bude o chvíľu vyspievaný hymnus velebenia toho, ktorý prichádza k chudobným a poníženým. Hymnus (Magnifikat) povzbudzujúci ako med a utišujúci ako mlieko.
Ak v mojom srdci prebýva Boží Duch, z hĺbky opojenia jeho prítomnosťou hovoria moje ústa a moje slová vracajú druhým silu, rodia radosť, zmierňujú hnev. Ako poslušné dieťa sa učím zvelebovať Boha cítiac v srdci prekvapenie, údiv, že i moja duša môže byť nevestou Pána.

 

3. Ktorého si, Panna, v Betleheme porodila
„Si zatvorenou záhradou, sestrička moja, nevesta, si zatvorenou záhradou, zapečatenou studienkou. Tvoje výhonky – to rajský sad granátovníkov s utešeným ovocím, s cyprusmi
a nardami. To nard a šafran, puškvorec a škorica, so všelijakou kadidlovou krovinou; myrha a aloa, s rozličnými prevzácnymi balzamy. Studienka v záhrade, žriedlo živých vôd, čo
z Libanonu žblnkocú.“ (Pies 4, 12–15)
Zapečatený prameň, a predsa zdroj vôd, ktoré plynú. Krištáľovo čistých vôd, ktoré dávajú život. Prameň plný plodov, balzam na vyliečenie rán. Panna pri počatí, pôrode i po ňom patriaca výhradne Bohu. Stojí v strede Cirkvi ako prameň, z ktorého vyšiel Ježiš – Život.
Z jeho otvoreného boku vyšla krv a voda – znak Ducha, ktorý mi dovoľuje plynúť cez seba
a napájať iných.
Boh je žiarlivý na hĺbku môjho srdca. Zapečatil ho a vyhradil pre seba. Ak dovolím, aby nie On bol pre mňa najdôležitejší, moje srdce prestane byť prameňom a stane sa deravou cisternou. Stojaca v nej voda bude zo dňa na deň čoraz menej vhodná na pitie, až zostane iba blato, ktoré tiež po čase vyschne a roznesie ho vietor. Je to ďalší z paradoxov Boha: rezervovanie hĺbky srdca iba pre Boha spôsobuje, že srdce sa otvára. Zapečatenie prameňa jestvujúceho v hĺbke duše spôsobuje, že život z neho plynie v hojnosti.

 

4. Ktorého si, Panna, v chráme obetovala
„Celá si krásna, priateľka moja, škvrny na tebe niet. Poď z Libanonu, nevesta moja,
z Libanonu zostúp! Opusť končiar Amana, vrcholce Senira a Hermona, peleše levov, vrchy leopardov. Očarila si moje srdce, sestrička moja, nevesta, očarila si moje srdce jediným pohľadom svojich očí, jediným ohnivkom svojho náhrdelníka.“ (Pies 4, 7–9)

Boh dovoľuje svojej milovanej očistiť sa za cenu dvoch holúbkov – obeta chudobných. Prečo? Lebo Mária očarila Jeho srdce: krásna, počatá bez poškvrny. Hoci prichádza
z divokej krajiny, z kraja ľudí, ktorí sa stali akoby divou zverou číhajúcou na život iných.
V Márii zla niet, je celá krásna.
Stačí jeden môj pohľad smerom k Bohu, jeden desiatok posvätného ruženca, aby mohol Boh aj mne ukázať, že si ma zamiloval úplne a neodvolateľne. Nie je problém to, že žijem vo svete, ktorému je Boh cudzí; vo svete, v ktorom neustále prebieha vojna a v ktorom obchádza okolo mňa ten, ktorý chce zobrať život mojej duši – pre Boha to nie je prekážka. On je mojím priateľom, bratom, chce byť mojím ženíchom. Cena nehrá žiadnu rolu, môžem zložiť za seba obetu, na akú budem mať – dokonca obetu najchudobnejších.

 

5. Ktorého si, Panna, v chráme našla
„Nuž vstanem, mesto pochodím; po námestiach a uliciach budem hľadať toho, ktorého z tej duše milujem. Hľadala som ho, ale nenašla. Stretli ma strážcovia, čo boli v meste na obchôdzke. ,Nevideli ste toho, ktorého z tej duše milujem?‘ Sotva som trocha od nich poodišla, našla som, koho moja duša miluje. Chytila som ho a nepustila viac.“
(Pies 3, 2–4a)

Milovaný syn. Dieťa, ktoré mi bolo dané pod ochranu, ktoré som nosila pod srdcom, vychovávala. Stratilo sa. Niet ho. Rozpačité pobehovanie myšlienok, nedostatok sily
od čoraz rýchlejšieho kroku. Jeden deň bez neho, druhý, tretí. A tá úľava, keď zazrela spolu s Jozefom jeho siluetu, spoza chrbtov učených v Písme. A ten samozrejmý hnev boľavého srdca: „Čo si nám to urobil?“ Tieto slová sú pokarhaním.
Boh prichádza, miluje a domáha sa dôvery, že to, čo činí, je dobré. Bôľ spojený s hľadaním Boha, kedy sa nám zdá, že odchádza, to je známka lásky. Ak ma bolí srdce, keď sa Boh
z môjho života vzďaľuje, to je znamenie, že ho milujem. Nechápem jeho správanie, bojím sa, že ho stratím, a keď ho konečne nájdem, robím mu výčitky. A to je správne, znamená to, že milujem. Som na ceste obrátenia.

 

 

Radostný ruženec

Obsah časopisu

Aktuálne

Sväté omše za členov RB na Slovensku odslúži brat Alan Dely OP:
— za živých vždy v prvú sobotu v mesiaci
— za zosnulých vždy v druhú sobotu v mesiaci

   O činnosti DMC                
   História RB                        
   Ružencové bratstvo       
   Promótor pre ruženec    
   Podujatia DMC                 
   Vaše otázky                      
   Ponúkame                         
   Časopis Ruženec            
   Modlitba ruženca
   Kontakt                               
Copyright © 2009–2018 Dominikánske mariánske centrum