Čo je zmyslom ružencových bratstiev?
V podstate to, čo kedysi povedal pápež Ján Pavol II.: Objavovať modlitbu ruženca vo svetle Svätého písma, v súlade s liturgiou a v kontexte každodenného života (porov. apoštolský list Rosarium Virginis Mariæ, čl. 43). Aby modlitba ruženca vždy vychádzala z Božieho slova, z toho najdôležitejšieho slova, ktoré nenahradí žiadne iné. To slovo nie je len informácia, je to pokrm, ktorý má viesť k premene životov. Ak premena chýba, potom sa treba zamyslieť nad tým, či v recitovaní „zdravasov“ nerobíme chybu. Modlitba ruženca má prinášať svoje ovocie v ľudských postojoch. Okrem modlitby je teda veľmi dobré, ak si ružencové bratstvá dávajú aj konkrétne úlohy, preberajú za niečo zodpovednosť – napríklad organizujú pomoc chorým, pomáhajú v aktivitách vo farnosti, starajú sa o záležitosti, ktoré aktuálne prináša doba. Inými slovami zmyslom ružencových bratstiev je spoločná snaha učiť sa modlitbu ruženca premieňať na lásku, na konkrétne skutky.
Prvé zárodky ružencových bratstiev inšpirované príkladom života prvotnej cirkvi vznikali pri dominikánskych konventoch už v 13. storočí. Aký zmysel má zakladať ružencové bratstvá dnes – v 21. storočí?
Ružencové bratstvá majú aj dnes nesmierny význam, ba možno povedať, že ich význam rastie. Ľudia sa stále menej stretávajú a len ťažko si nachádzajú čas jeden pre druhého. Prehlbuje sa individualizmus, anonymita a s ňou často spojené sebectvo. Medzi ľuďmi sa šíri opustenosť – a to aj uprostred obce či sídliska. Jeden zo spôsobov, ako na takýto pozvoľne sa šíriaci nezáujem človeka o druhých ľudí odpovedať, je aktívne členstvo v ružencovom bratstve. Okrem pravidelnej modlitby ruženca sa v ružencovom bratstve uskutočňujú aj pravidelné mesačné stretnutia jeho členov. Aktívne bratstvá sa okrem spoločnej modlitby zaujímajú jeden o druhého, pomáhajú si a hľadajú miesto vo farnosti, kde a ako by jeho členovia mohli byť užitoční.
Často počúvame, že je tu kríza a blíži sa ešte väčšia. Veľa ľudí je bez práce a v týchto dopletených časoch zrejme o ňu prídu ďalší ľudia. Z minulosti je nám známe, že v ťažkých situáciách bola vždy tou najväčšou oporou rodina, priatelia, skupiny ľudí, ktorých spájala nejaká myšlienka, dobročinnosť, viera. A ako vo vašom časopise čítam, jedným z takýchto srdečných, dobročinných spoločenstiev by mali byť aj ružencové bratstvá. Z toho na mňa dýcha nádej. Ľudia sa uzatvárajú, rodiny sa rozpadajú, spoločenstvá sa hádajú, veriaci utekajú z kostolov… A tu zrazu je niečo, čo chce byť opak, ba skoro ísť proti prúdu tohto sveta. Modlitba ruženca má viesť ľudí v ružencových bratstvách k solidarite, k vnímavosti a citlivosti. K záujmu jedných o druhých. A v neposlednom rade i ku konkrétnej pomoci tým, ktorí to najviac a nie z vlastného pričinenia potrebujú. (Z listárne časopisu Ruženec 2/2012)
