Aké sú možnosti zotrvania mladých v ružencovom bratstve, nakoľko pri odchode z miesta bydliska na vysokú školu do vzdialeného mesta, alebo pri semestrálnom štúdiu v zahraničí, nemôžu chodiť na spoločné stretnutia RB, ktoré sú jednou z podmienok členstva v Živom ruženci? Predpokladám, že v mieste štúdia asi málokto vyhľadá nové ružencové bratstvo. Niektorí zase chodia na pracovné turnusy do Čiech, či inde do zahraničia, pričom iné formy modlitby ruženca, okrem Živého ruženca, by nezvládli. Myslím, že by bola veľká škoda stratiť týchto mladých, najmä ak sa modlia desiatok ruženca už odmalička a je súčasťou ich dennej modlitby. Pán Boh zaplať za odpoveď. Daniela
Ružencové bratstvo je skupina veriacich, ktorí sa v prvom rade rozhodli pestovať svoj osobný vzťah s Pánom Ježišom. Prijatím sviatosti krstu nás Ježiš prijal za svojich bratov a sestry. S Ježišom vytvárame bratstvo a skrze neho prestávame byť ľahostajní voči spoločenstvu, kde prežívame svoju vieru. Zaujímame sa o farské spoločenstvo pri kostole, kde spoločne slávime Eucharistiu.
Žiaľ, nie každý z nás pokrstených máme záujem budovať spoločenstvo, prestať robiť rozdiely medzi ľuďmi. Zmyslom ružencového bratstva je vytvárať modliace sa skupiny veriacich, ktorí chcú dávať najavo svoj vzťah k Ježišovi (teda svoje bratstvo s Kristom). Prvým základným gestom toho, že mi na tom úprimne záleží, je to, že sa denne pomodlím jeden pridelený desiatok posvätného ruženca a jedenkrát v mesiaci sa svojou účasťou podieľam na spoločnom stretnutí a výmene tajomstiev. Nijaký iný skutok sa nevyžaduje od člena Živého ruženca. A napriek tomu vidím, ako mnohí horlitelia, ale aj členovia RB, neustále zdôrazňujú, prečo sa nedá na mesačné stretnutie prísť a veľmi málo sa snažia hľadať možnosti, ako by to možné bolo.
Akým viditeľným skutkom teda chceme my ruženčiari na Slovensku dávať najavo, že sme Cirkvou, ktorá jednomyseľne zotrváva na modlitbe? Ako chceme dávať najavo, že sme bratmi a sestrami Pána Ježiša a že naozaj na ceste viery potrebujeme pomoc a podporu bratov a sestier vo viere?
Na mieste je otázka, či situácie, ktoré súvisia s neúčasťou členov Živého ruženca (študenti, deti, mladé mamičky, pracujúci, starší) nepoukazujú na to, že v RB máme zapísané mená ľudí, ktorí sa síce modlia radi, no záujem o vytváranie a upevňovanie spoločenstva nemajú. Nie je dôležité udržiavať počty ruží, či dopĺňať mená, ale usilovať sa o to, aby sa naša viera postupne prejavovala aj v skutkoch. „Tak aj viera: ak nemá skutky, je sama v sebe mŕtva“ (Jak 2, 17).
Teší nás, ak sú súčasťou RB aj mladí, o ktorých sa tak často hovorí, že sa ruženec neradi a málo modlia. Ak hovoríme o prípade, že člen Živého ruženca je študent, ktorý študuje v meste vzdialenom od svojho bydliska, alebo študuje semester v zahraničí, je zrejmé, že jeho neúčasť na spoločnom mesačnom stretnutí nie je z nedbanlivosti, či neochoty, ale skôr z nemožnosti dôjsť na spoločné mesačné stretnutie. Máme skúsenosť, že mnoho mladých v RB ostáva napriek tomu, že študujú mimo domova. K členstvu v Živom ruženci pristupujú naozaj zodpovedne a snažia sa plniť povinnosti, ktoré im z členstva vyplývajú. Sú v kontakte s horliteľom ruže, do ktorej patria, majú v ruži niekoho, kto im tajomstvo doručí, resp. prostredníctvom e-mailu sú v kontakte s horliteľom, od ktorého dostávajú informácie o živote RB. Treba tu vidieť rozmer snahy jednotlivca, ktorý má seriózny záujem do RB patriť. Ak má skutočný záujem, využije všetky prostriedky na to, aby bol v živom kontakte s RB. A o to v Živom ruženci ide. Je potrebné, aby horlitelia RB spolu s horliteľmi ruží mali záujem poznávať ducha stanov, prečo boli napísané, a sami preberali zodpovednosť za skvalitňovanie a prehlbovanie života a modlitby svojich členov.
Stanovy RB ponúkajú niekoľko možností, ako vyriešiť situácie, ktoré súvisia s členmi Živého ruženca, ktorí študujú, či pracujú mimo domova:
— ak 3-krát za sebou chýbal na spoločnom mesačnom stretnutí členov Živého ruženca, nakoľko mal vážny dôvod (bol v škole, v práci, bol chorý, nepricestoval domov), svoje neúčasti si čím skôr nahradí (v ktorýkoľvek deň) do najbližšej prvej nedele v mesiaci, a to účasťou na spoločenstve veriacich (napr. sv. omša vo všedný deň, krížová cesta veriacich v kostole, modlitba posvätného ruženca veriacich v kostole a pod.).
Mnohí študenti si naozaj dokážu svoj čas zadeliť tak, že minimálne raz za tri mesiace sa im podarí prísť na spoločné mesačné stretnutie na modlitbe.
— ak chce člen Živého ruženca vycestovať zo Slovenska na dobu dlhšiu ako 3 mesiace, je potrebné ponúknuť mu (aspoň na čas, kým je mimo krajiny) možnosť zmeny formy členstva v RB, t. j. na Svätý alebo Večný ruženec, kde nie je povinnosť účasti na spoločných mesačných stretnutiach na modlitbe.
Táto ponuka by mala vychádzať zo strany horliteľa ruže, či horliteľa RB, kedykoľvek sa člen rozhoduje zmeniť formu členstva, či uvažuje o odchode z RB. Je potrebné, aby horlitelia RB, i horlitelia ruží vedeli o možnosti výberu a poznali formy členstva.
Forma členstva vo Svätom alebo Večnom ruženci je veľmi nápomocná pre tých, ktorí odchádzajú za prácou, či štúdiom mimo krajinu, nakoľko skúsenosť hovorí, že možnosti upevňovania viery v cudzej krajine (účasť na sv. omši, kontakt s veriacimi) sú často minimálne, ak nie nemožné. A aj vďaka tomuto spôsobu môže veriaci čerpať z milostí a dobier, ktoré sa mu vďaka členstvu v RB a spoločenstvu, ktoré sa aj za neho modlí, dostávajú.
Čo sa týka mladých a ich vyhľadávania nových možností, sám som prekvapený, že sú mladí, ktorí po odchode na štúdiá vyhľadajú v mieste svojho štúdia nové RB a vstúpia doň. Na Slovensku sú dokonca miesta, kde iniciatíva a ochota založiť RB vychádza práve od študentov, či mladých, ktorí sami z RB zo svojho rodiska vyšli.
Nebojme sa toho, že mladých, či kohokoľvek z RB stratíme. RB nepatrí nikomu. Horliteľ bratstva, či ruže nie je vlastníkom členov. Bol zvolený na to, aby svojou službou pozýval a povzbudzoval členov, ktorí sa pozabudli a neprichádzajú na spoločnú modlitbu. Horliteľ nemá byť obhajcom členov, ktorí si neplnia svoju povinnosť, nemá sa snažiť za každú cenu udržiavať ich počty. Ale má byť horlivý a tešiť sa z toho, že sa sám chce a môže modliť a k tomu pozýva aj ostatných. Ak je modlitba členov RB úprimná, ak je ich záujem seriózny, sami si nájdu spôsob, ako napredovať.
fr. Šimon Tyrol OP (Časopis Ruženec 1/2010)
