Duchovné cvičenia o sv. Jozefovi v Melčiciach 31.3.-3.4.2022; Spomínam si, že pred 20 rokmi, keď som čakala naše prvé dieťa, mi moja svokra hneď v začiatku povedala, že ak to bude syn, bol by to podľa nej hriech, ak by sme dali iné meno ako Jozef, keďže jeho otec, aj starý otec mali toto meno.
A tak sa aj stalo. Avšak až postupom rokov začínam chápať, aký klenot sa za týmto menom skrýva. Hoci od malička hľadíme v rozličných vyobrazeniach na sv. Jozefa ako pestúna, či muža práce, modlitby, a s ľaliou v ruke, uvedomila som si, ako veľmi ho nepoznáme. Ďakujem zo srdca za tieto duchovné cvičenia o sv. Jozefovi;
za krásne prostredie Františkánskeho duchovného centra v Melčiciach-Lieskovom;
za láskavé prijatie malej medzinárodnej komunity sestier Františkánok od Premenenia Pána;
za miesto, kde si naozaj možno v tichu odpočinúť a vnímať, ako tu všetko spieva o Láske.
Ďakujem za rozjímania, spoločné slávenie sv. omší a modlitby, aj osobný vklad brata Bruna, ktorý nám ponúkol pozrieť sa na sv. Jozefa z rôznych uhlov pohľadu ako muža, manžela, otca, a ešte predtým ako milovaného syna Otca, v kontexte jeho vzťahu s Pannou Máriou a dieťaťom Ježišom, v kontexte histórie i celých dejín spásy. Podobne ako o ňom uvažoval aj Sv. Otec František v Apoštolskom liste Patris Corde. Kiežby sme dovolili, aby ten istý Duch nežnosti, čistoty, dôvery, vzájomného sebadarovania, ktorý vládol vo Svätej Nazaretskej rodine vstúpil aj do našich vzťahov, rodín a spoločenstiev Cirkvi, vrátane tých, ktoré by sme mohli nazvať ‚perifériou‘, a premieňal nás stále viac na takých, akých nás chce mať Pán. Aby sme mohli rásť.
Jana Fülöpová, RB Rovinka
