Pápež František práve prebiehajúci rok vyhlásil ako mimoriadny rok sv. Jozefa. Modlitbu k sv. Jozefovi vám prinášame na strane 2.
V rubrike Viera v umení na strane 32 až 35 sa môžete dozvedieť príbehy prenasledovaných kresťanov. Byť kresťanom v mnohých končinách zeme môže byť nebezpečné a nejeden kresťan, či kresťanka na to doplatili svojím životom, keď kvôli viere preliali svoju krv. Prvé tri storočia Cirkvi skropila krv mnohých mučeníkov. Staroveký cirkevný spisovateľ Origenes (+253), ktorý sám na vlastnej koži zažil kruté týranie, no jeho mučitelia mu nedopriali mučenícku smrť, vraví o Ábelovi ako prototype mučeníkov. Ábel bol prvý, kto pre svoj vzťah s Bohom prelial vlastnú krv, a tak sa stal predobrazom nielen mučeníkov všetkých čias, ale predovšetkým samotného Krista.
Na tému O radostiach a starostiach starších ľudí budeme pokračovať už 7 časťou na strane 4 až 6. V nej sa dočítate, že porekadlo „Marec, poberaj sa starec“ vytvorili naši predkovia na základe dlhodobých pozorovaní toho, čo sa deje v prírode. V mesiaci marec prichádza jar a s ňou známky jarnej únavy spôsobenej nedostatkom slnečného svetla, vyčerpaním organizmu u takmer všetkých ľudí, ale viac u tých, ktorí majú vyšší vek. Viac v spomínanom článku.
V auguste to bude osemsto rokov, čo si Pán života povolal svätého Dominika, nášho duchovného otca, aby prisadol k stolu jeho nebeskej hostiny, ako to pekne vystihuje modlitba venovaná oslave jubilea. Keďže pandemické opatrenia sa dotkli nás všetkých, preto aj otvorenie tohto mimoriadneho roka bolo skôr v tichu a modlitbe. Magister rehole Gerard Timoner OP ho spolu s celou dominikánskou rodinou a celou cirkvou začal slávením svätej omše v Bologni, pri hrobe svätého Dominika, na sviatok Zjavenia Pána, teda 6. januára a bude trvať celý kalendárny rok 2021. Viac na strane 17 až 20.
V seriály „Viera vo svete“ na str. 22 až 25 vám prinášame článok o túžbe kresťanov po otcovskom povzbudení v Iraku. Pápežovo rozhodnutie navštíviť Irak by mohlo byť rozhodujúce pri záchrane starobylej kresťanskej komunity pred zánikom, tvrdí jeden z najvplyvnejších biskupov krajiny…
Z pútnických miest sme navštívili Zákamenné. V spišskej diecéze, v severozápadnej časti Hornej Oravy, sa nachádza v súčasnosti najľudnatejšia a najväčšia obec na Orave. Zákamenné je známe ako rodisko výnimočného svedka vernosti Bohu i Cirkvi, božieho služobníka Jána Vojtaššáka, spišského biskupa, ktorý sa tu narodil 14. novembra 1877 a deň nato bol v miestnom kostole pokrstený. Osobitná oslava v Zákamennom sa koná aj v deň Slávnosti nanebovzatia Panny Márie.Viac na str. 26 a 28.
Rubrika „Biblické okienko“ na str. 7 až 10, opisuje Pozdravy a úkon kajúcnosti. Pri vzájomných stretnutiach sa zvykneme na začiatku i na konci pozdraviť. V niektorých kultúrach medzi blízkymi priateľmi súčasťou týchto pozdravov je aj bozk. Inak tomu nie je ani pri slávení svätej omše, ktorá nie je len stretnutím sa jednotlivých členov Cirkvi, ale predovšetkým stretnutím sa so živým Kristom, a tak keď kňaz príde k oltáru, ktorý symbolizuje Krista, pozdraví ho bozkom. Tento bozk symbolizuje bozk Krista so svojou Cirkvou.
V seriáli „Loretánske litánie“ zameriame pozornosť na invokáciu Svätá Panna Panien na str. 11 – 13.
Pred sedemsto rokmi Dante Alighieri prekročil prah smrti a zavŕšil svoju pozemskú púť, ktorá už tu na zemi smerovala „k Láske, čo pohýna slnko i hviezdy“ , ako to vyjadruje záverečný verš Božskej komédie. Tým, kto pohýna slnko i hviezdy, nie je nejaký Aristotelov Nehybný Hýbateľ, ale Boh, ktorý sám je zároveň Láskou a ktorý nám svoju Lásku zjavil vo svojom milovanom Synovi Ježišovi Kristovi. Viac sa dočítate v článku Dante a zvestovanie na strane 14 a 15.
Čo vyjadruje slovné spojenie Nielen z chleba žije človek sa dočítate v rubrike „Biblické drobničky“ na str. 31.
Nájdete v ňom aj pozvánky na:
– mariánske soboty
– mariánske utorky
Tieto plánované akcie budú závisieť od aktuálnej mimoriadnej situácie v súvislosti s ochorením COVID-19.
