Člen Svätého ruženca má tieto záväzky a práva
- je povinný pomodliť sa celý posvätný ruženec (tajomstvá radostné, svetla, bolestné, slávnostné) za jeden týždeň na úmysel za obrátenie hriešnikov a za živých i zosnulých členov Ružencového bratstva, za Rehoľu dominikánov, za svoju farnosť a za svojich duchovných pastierov (biskupov a kňazov);
- modlitbu posvätného ruženca si môže člen ľubovoľne rozdeliť podľa času, ktorý mu vyhovuje, napr. v jeden deň dva desiatky, v iný tri alebo v jeden deň celý ruženec – potrebné je zachovať postupnosť v modlitbe celého posvätného ruženca (najprv sa pomodliť radostné tajomstvá, potom svetla, bolestné, nakoniec slávnostné);
- člen Svätého ruženca nie je viazaný spoločnými stretnutiami členov Živého ruženca, ale je tam vítaný.
Vznik Svätého ruženca
Rehoľa dominikánov, ktorú svätý Dominik založil na kázanie a na spásu duší, si podľa vzoru svojho zakladateľa s láskou osvojila ruženec ako prostriedok hlásania a objasňovania právd viery. V roku 1470 založil dominikán bl. Alan de la Roche (1428–1475) prvé ružencové bratstvo. Zásluhou bl. Alana a ďalších dominikánov sa tento spôsob modlitby rýchlo rozšíril v západnom kresťanstve a dominikáni sa stali hlavnými šíriteľmi tejto modlitby. Bratstvo Svätého ruženca uznali po prvýkrát v Cirkvi vďaka úsiliu bl. Alana v roku 1475.
Panna Mária, Kráľovná posvätného ruženca, dala dominikánovi, bl. Alanovi de la Roche, pätnásť prísľubov pre tých, ktorí sa budú zbožne modliť jej ruženec.
