Člen Večného ruženca má tieto záväzky a práva
- zvolí si svoj pravidelný „čas bdenia“ raz za mesiac alebo raz za rok, počas ktorého sa pomodlí celý posvätný ruženec (najprv radostné tajomstvá, potom svetla, bolestné, nakoniec slávnostné tajomstvá) s nasledovnými úmyslami: za obrátenie hriešnikov (radostné tajomstvá), za čistotu viery a ohlasovateľov evanjelia (tajomstvá svetla), za večnú spásu umierajúcich (bolestné tajomstvá), za vyslobodenie duší z očistca (slávnostné tajomstvá);
- pod „časom bdenia“ sa myslí ucelený časový celok – bez prerušenia;
- je povinný oznámiť horliteľovi bratstva dátum bdenia mesačne alebo ročne a začiatok svojho času bdenia, ktoré si zvolil;
- na splnenie povinnosti „času bdenia“ mesačne alebo ročne stačí sa pomodliť súkromne a na ľubovoľnom mieste (doma, v kostole, na ceste…) modlitbu celého posvätného ruženca;
- člen Večného ruženca nie je viazaný spoločnými stretnutiami členov Živého ruženca, ale je tam vítaný.
Vznik Večného ruženca
Bratstvo Večného ruženca založil v roku 1630 dominikán, páter Timoteo de Ricci. Jeho členovia sa zaviazali, že budú v určenú hodinu bdieť, pričom sa pomodlia celý posvätný ruženec na chválu a česť preblahoslavenej Panny Márie. Cieľom tohto zasvätenia bolo takto zjednotiť členov, aby sa zaviazali modliť v určenú hodinu, a tak vytvoriť nepretržitú reťaz modlitieb za potreby Cirkvi a sveta, modliť sa v úzkej jednote, hoci zvyčajne neviditeľnej, s mnohými bratmi a sestrami, vzdávať s nimi chválu Panne Márii a prostredníctvom nej Najsvätejšej Trojici. Modlitba sa tak stáva „večnou“ a zjednocuje duše ako vo veľkej rodine a vo veľkom živom ruženci.
V liste zo 4. júla 1970 generálny predstavený Rehole dominikánov P. Aniceto Fernándes napísal: „Bratstvo Večného ruženca plne zodpovedá potrebám našich dní… Rozširujúc sa a účinkujúc uprostred kresťanského ľudu chce povzbudzovať duše k osobnej modlitbe, k intímnemu a živému spojeniu s Máriou, Kristom a Nebeským Otcom cez rozjímavé recitovanie ruženca. Vo svete, ktorý je stále viac nepokojný, stále viac siaha po vonkajších a zmyslových skutočnostiach, členovia Bratstva Večného ruženca potvrdzujú – svojím príkladom – prevahu duchovných hodnôt. Bratstvá Večného ruženca tvoria zástup modliacich sa, ktorí sa striedajú vo dne i v noci pred trónom Panny Márie a prosia o jej materský príhovor predovšetkým v duchovných potrebách ľudí. Tak Bratstvo Večného ruženca nadobúda znaky skutočného apoštolského hnutia.“
