Prvé číslo časopisu Svätý ruženec vyšlo v marci 1946. Malo červeno-bielu obálku s obrazom Panny Márie dávajúcej ruženec sv. Dominikovi. V pravom hornom rohu bol umiestnený znak dominikánov – pes s horiacou fakľou v papuli. Časopis mal 22 strán. „Chceme prehlbovať spôsob modlenia ruženca v srdciach veriacich. Chceme, aby Svätý ruženec vychovával,“ píše v prvom úvodníku páter Mikuláš Lexmann OP, redaktor časopisu. „Kdekoľvek sa obrátime na našom milom Slovensku, všade nachádzame ružencové spolky. Najprv sa musíme vospolne poznať. Chceme pravidelne uverejňovať spolkové správy z celého Slovenska. Museli sme prekonať nemalé ťažkosti, aby sme mohli začať s vydávaním. Nuž podporujte, ruženčiari, svoj časopis. Sami ho horlivo čítajte a dávajte ho čítať aj ostatným.“
Dr. Inocent Müller OP sa svojím článkom obracia na slovenských dominikánskych terciárov. „Povojnové časy najmä tu na východe znemožnili mnohým dôkladnejšie sa venovať terciárskym ideálom, lebo zápasia o denný chlebíček. Jedno je isté, že spolu s ruženčiarmi tvoríme najväčší katolícky spolok na Slovensku, preto chceme byť s vami v stálom písomnom kontakte na stĺpcoch Svätého ruženca.“
Zodpovedným redaktorom a možno povedať zakladateľom časopisu sa stal Mikuláš Lexmann.
Predplatné na rok bolo 40 korún. Predpokladalo sa, že ročne vyjde desať čísel a jedno bude stáť štyri koruny. Plne zrealizovať sa to však poradilo až v poslednom a pre kresťanské periodiká najťažšom roku 1948, keď už bolo vydávanie kresťanských časopisov zakázané.
Stálymi prispievateľmi boli pátri Mikuláš Lexmann, Inocent Müller, Bertrand Húska, Pius Krivý, Aquinas Gabura, Martin Furman, Rozár Záles.
Zákaz vydávania postihol aj časopis Svätý ruženec, ktorého posledné číslo v tejto etape vyšlo v decembri 1948. Jeho šéfredaktor P. Lexmann mal kvôli svojim aktivitám už v tomto roku prvé nepríjemnosti so Štátnou bezpečnosťou. Definitívnu bodku za činnosťou dominikánov dala „barbarská noc“ z 13. na 14. apríla 1950.
Obnovený Svätý ruženec
Ďalším významným medzníkom v histórii časopisu bolo jeho obnovenie pred desiatimi rokmi. Na čelo tejto myšlienky sa v roku 1994 postavil páter Humbert Virdzek OP, vtedajší promótor ružencových bratstiev na Slovensku. Dominikáni 1. novembra založili Dominikánske mariánske centrum, ktorého cieľom je spájanie a obnova ružencových bratstiev na Slovensku. Ešte predtým však páter Virdzek založil „leták“ s názvom Ruženec podľa vzoru francúzskeho Rosaire (vydávajú ho dominikáni v Toulous). Leták vychádzal až do obnovy časopisu Svätý ruženec, teda do marca 1996. Jeho úlohou bolo povzbudzovať a informovať ružencové bratstvá. Hodno spomenúť, že už od prvého čísla letáku sa stali jeho trvalou súčasťou meditácie nad tajomstvami ruženca, ktoré prešli aj do časopisu Svätý ruženec. Páter Humbert bol prvým zodpovedným redaktorom Ruženca a autorom úvodníkov.
V marci roku 1996 vychádza prvé číslo obnoveného časopisu s názvom Svätý ruženec. Z tradičných 8 strán sa „leták“ rozširuje na 16. Jeho šéfredaktorom sa stal Ľubomír Lehotský. Vznikli nové rubriky. Jednou z nich bol Rozhovor – v prvom čísle s promótorom ružencových bratstiev na Slovensku Humbertom M. Virdzekom. Na otázku, čo vlastne ružencové bratstvo je a aký je jeho zmysel, odpovedal: „Sú to spoločenstvá ľudí, ktorí sa modlia ruženec, podporujú sa navzájom na ceste ružencového apoštolátu, na ceste životom s Pannou Máriou. Združujú sa, aby si pomáhali, povzbudzovali sa a modlili sa jeden za druhého.“
Číslom 8/1996 sa stránky Svätého ruženca rozšírili z pôvodných 16 na dvadsať strán. Pribudli nové rubriky – napríklad Životopisy svätých. Cena časopisu bola tri koruny.
Druhý obnovený ročník
Cena časopisu sa zvyšuje na päť korún a jeho náklad takmer o tretinu. Časopis si v tomto roku udržal svojich dvadsať strán. V čísle 2/1997 vznikla rubrika Detský kútik, ktorá sa od čísla 5/97 premenovala na Detskú kvapku.
Od čísla 7/97 sa objavuje rubrika Mariánske pútne miesta na Slovensku.
Od čísla 5/97 Slovník kresťanských symbolov.
Číslo 11/97 prinieslo na svojich stránkach reportáž o založení kláštora dominikánskych mníšok na Slovensku v Košiciach.
Na stránkach Svätého ruženca sa pravidelne objavovali rozhovory s kresťanskými osobnosťami.
Tretí obnovený ročník
Obálka časopisu sa stala plnofarebnou. Zmenila sa aj cena z piatich na šesť korún, počet strán zostal nezmenený. Číslom 2/98 sa zmenila grafická úprava. Rubriky ostali zachované. Za posledné dva roky sa čitateľská obec strojnásobila. Marcové číslo sa stalo symbolom obnovy časopisu.
Štvrtý obnovený ročník
Cena časopisu sa zmenila na 8 korún a rozšíril sa aj počet strán z 20 na 24. S číslom 10/99 sa opäť zmenila grafická úprava obálky, ale čiastočne aj redakcia, hoci zodpovedným redaktorom i naďalej zostal páter Humbert. Od čísla 9/99 sa stala plnofarebnou aj zadná strana obálky časopisu. Pribudlo viac mariánskej spirituality, aj nová rubrika Zo života dominikánskych svätých.
Piaty obnovený ročník
Počet strán a cena zostali nezmenené. Vznikli však nové rubriky: Z učenia a tradície cirkvi o Panne Márii a O kresťanskej dokonalosti.
Ďalšie ročníky
Počas posledných piatich rokov sa skupina ľudí, ktorá sa podieľala na tvorbe a vydávaní časopisu Svätý ruženec, značne menila. Tieto zmeny súviseli napríklad s ukončením štúdií ďalších bratov dominikánov. Avšak tvorba a vydávanie časopisu Svätý ruženec neležala iba na ich pleciach, ale tiež na širšej skupine ďalších spolupracovníkov. Za všetkých spomeňme aspoň mená stálych prispievateľov: Ľubomír Lehotský, Zuzana Lehotská, Magdaléna Petiová, Andrea Ondruššeková, Lenka Ducárová, Silvia Kušnírová…
V júni 2008 sa upustilo od tradičného používania slova svätý v názve časopisu. Časopis sa odvtedy volá Ruženec.
Obsahová stránka
V časopise môžeme počas celého obdobia sledovať dve línie článkov. Prvou boli stále rubriky, ktoré sa nachádzali v každom čísle. Úvodníky, rozhovory, životopisy svätých, rozjímania svätého ruženca, Detská kvapka a informačná stana. Druhou boli články a zamyslenia reagujúce na aktuálne otázky.
V úvodníkoch sa čitateľom prihovárali šéfredaktori a redaktori časopisu. Zamýšľali sa nad radosťou Vianoc, významom modlitby a pôstu, nádejou Veľkej noci, alebo inými témami daného mesiaca.
V rubrike Rozhovor sa redaktori snažili predstaviť životné príbehy známych i menej známych osobností, ktoré sa vo svojom živote snažili zostať verní Bohu alebo jednoducho odpovedali na konkrétne otázky viery.
Životopisy svätých mali pomôcť čitateľom pestovať povedomie cirkvi ako spoločenstva, ktoré má svoju tradíciu, svoju históriu.
Rozjímania tvoria neoddeliteľnú súčasť časopisu. Pretože ruženec nie je iba opakovaním zdravasov, ale viac meditáciou nad životom Ježiša Krista z pohľadu Panny Márie.
V pravidelnej rubrike Listáreň dostávali priestor čitatelia a ich listy. Veď práve tie sú veľmi dôležité pre časopis, lebo je to spätná väzba od čitateľov.
V rubrike Otázky sa redaktori snažili odpovedať na otázky, pochybnosti alebo problematické záležitosti, na ktoré čitatelia nevedeli nájsť odpoveď. V priebehu posledných piatich rokov sa v tejto časti časopisu často stretávame s dvomi zásadnými udalosťami. Prvou bola udalosť reorganizácie ružencových bratstiev spojená s rozširovaním ich členov z 15 na 20. No rovnako súvisela s reformou Živého, Svätého a Večného ruženca, s ich stanovami a pravidlami. Druhou udalosťou bolo rozšírenie ruženca o nové tajomstvá a ich aplikáciu do každodenného života.
Fra Angelico
V decembri roku 2005 sa zásadným spôsobom zmenila grafická úprava časopisu. Zároveň sa počnúc ročníkom 2005 redakcia časopisu rozhodla zjednotiť obálku Ruženca. Vybrala obrazy fra Angelica, dominikána, ktorý svojou originálnou technikou na freskách stvárnil mnohé výjavy zo Svätého písma. Tieto obrazy vo svojej dobe tvorili tzv. Bibliu pauperum – Bibliu pre tých, ktorí nevedeli čítať. Brat Patrik Vnučko sa podujal doplniť tieto obrazy meditačnými textami.
Neoddeliteľnou súčasťou časopisu sú aj príbehy, ktoré ukrývajú tajomstvo, paradox, hĺbku, múdrosť. Človek je tvor neuveriteľne hlboký a cíti, že ho nemôže naplniť nič iné, iba podobná hĺbka.
fr. Melichar Matis OP
fr. Irenej Fintor OP
