Prvých päť desiatkov, radostné tajomstvá, je poznačených radosťou vyžarujúcou z udalostí Ježišovho vtelenia.
Je to jasné už od prvého tajomstva, od zvestovania, kde je pozdravenie archanjela Gabriela adresované Panne z Nazaretu istým spôsobom spojené s výzvou na mesiášsku radosť: „Raduj sa, Mária!“ K tomuto pozdravu v určitom zmysle viedli celé dejiny spásy, ba dejiny celého sveta. Ak je Otcovým zámerom zjednotiť všetko v Kristovi (porov. Ef 1, 10), potom je celý vesmír zasiahnutý Božou milosťou, s ktorou sa Otec skláňa k Márii, aby sa stala Matkou svojho Syna. V znamení tejto jasavej radosti sa nesie aj stretnutie Márie s Alžbetou, keď už samotný zvuk Máriinho hlasu a Ježišova prítomnosť v jej lone spôsobili, že Ján sa zachvel radosťou (porov. Lk 1, 44).
Scéna plná radosti je aj v Betleheme, keď anjeli spevom oznamujú narodenie Božieho Dieťaťa, Spasiteľa sveta, a pastierom to zvestujú ako „veľkú radosť“ (Lk 2, 10). Avšak posledné dve tajomstvá, hoci si ešte zachovávajú príchuť radosti, predsa už v sebe nesú stopy blížiacej sa drámy. Zatiaľ čo obetovanie v chráme vyjadruje radosť zo zasvätenia Pánovi a je ponorené do vzrušenia starého Simeona, zaznamenáva aj proroctvo, že Dieťa bude pre Izrael „znamením, ktorému budú odporovať“ a že dušu jeho Matky prenikne meč (porov. Lk 2, 34–35).
Radosť zmiešaná s drámou poznačuje aj piate tajomstvo, nájdenie dvanásťročného Ježiša v chráme. Tu sa už Ježiš zjavuje vo svojej božskej múdrosti, keď počúva a kladie otázky, čiže v úlohe toho, kto učí. Zjavenie jeho tajomstva ako tajomstva Syna, ktorý je úplne oddaný Otcovým veciam, je ohlasovaním evanjeliovej radikálnosti, ktorá zoči-voči bezpodmienečným požiadavkám nebeského kráľovstva vystavuje aj tie najbližšie ľudské vzťahy kríze. Ani Mária s Jozefom v strachu a úzkosti nepochopili slovo, ktoré im hovoril (Lk 2, 50).
Meditovať o radostných tajomstvách značí vstúpiť do poslednej príčiny a najhlbšieho zmyslu kresťanskej radosti. Znamená to zamerať pohľad na uskutočnenie tajomstva vtelenia a hmlisté naznačenie tajomstva spásneho utrpenia. Mária nás vedie k spoznaniu tajomstva kresťanskej radosti a pripomína nám, že kresťanstvo je predovšetkým euangélion – dobrá zvesť, ktorej stredobodom, ba celým obsahom je Kristova osoba, Slovo, ktoré sa stalo telom, jediný Spasiteľ sveta.
(Ján Pavol II., Rosarium Virginis Mariæ, čl. 20)
