V mesiaci december (4. – 7. decembra 2025) sa uskutočnili duchovné cvičenia členov ružencových bratstiev v exercičnom dome jezuitov v Prešove. Viedol ich promótor pre ruženec brat Matej Š., OP. Tak ako to už u ruženčiarov býva, boli to duchovné cvičenia pretkané modlitbou posvätného ruženca alebo, inak povedané, naše modlitby boli pretkané prednáškami brata Mateja a slovami na tému nádej.

Uvažovanie nad témou nádeje sa zaoberalo silou viery, lásky a optimizmu v lepšiu budúcnosť. Najmä v ťažkých chvíľach, kde nádej funguje ako malé svetielko v tme, v temnote človeka. Toto svetielko funguje ako maják na rozbúrenom mori, ktorý ukazuje lodiam bezpečný smer. Nádej človeku pomáha nájsť cestu, motivuje ho hľadať pravdu, prekonávať prekážky a veriť – nielen v Boha, ale aj v zmysel vlastného života. Platí to rovnako v duchovnom, ako aj v bežnom, každodennom živote. Nádej nás vedie k novým horizontom a dáva inšpiráciu pre život.

V prednáškach brata Mateja rezonovala teda viera, nádej a láska. Tieto tri božské čnosti, dary, ktoré do nás vložil Boh ako „DNA“. Vykúpenie a spása sú oveľa viac ako to, čo vidíme, cítime či vlastníme. Vykúpenie je nám darované skrze krv Ježiša Krista. On do nás vložil nádej a odišiel k Otcovi, „Odchádzam, aby som Vám pripravil miesto“ (porov. Jn 14,2-3), pretože smrťou nič nekončí. Nádej je obrovský dar. My vieme kam ideme, pretože v nádeji sme spasení (porov. Rim 8,24). Tieto slová môžeme doplniť slovami zo Žalmu 25: „K Tebe Pane dvíham svoju dušu, Tebe dôverujem Bože môj.“

Človek môže v živote prísť o majetok, istoty či oporu, a vtedy sa cíti bezmocný. My však máme nádej v Bohu a môžeme sa oprieť aj o rodinu, priateľov, spoločenstvo. Viera nás drží, aby sme mohli kráčať ďalej a láska je jedinou cestou k odpusteniu a vykúpeniu.

Svätý Pavol nám hovorí a uisťuje nás: „Nič nás nemôže odlúčiť od Kristovej lásky“ (porov. Rim 8,35-39). Ak máme vzťah s Ježišom, máme všetko. On nám dal slová, písmo, skutky, odpustenie, vykúpenie a nádej. Hovorí nám: „Choďte do celého sveta a hlásajte evanjelium“ (porov. Mk 16,15-16).

Ako bolo spomenuté, ďalšou, nemenej dôležitou časťou duchovných cvičení bola modlitba. Modlitba je našou silou a prejavom nádeje v Bohu. Aj keď človeka nikto nepočúva, Boh ho vždy vypočuje. Aj keď sa necíti byť milovaný, Boh ho bude vždy milovať. Ak je človek odmietaný, vysmievaný, urážaný, bez priateľov, no má Boha, vždy bude vedľa neho a nikdy nebude sám. Modlitba však nemá byť len prosbou za seba, za vlastné hriechy a problémy. Ak sa nemodlíme za druhých, ak im neprajeme dobro, čo je to potom za vieru, nádej a lásku? Tie sa naplno prejavujú, až keď ich žijeme aj vo vzťahoch.

Aká je tá správna cesta? Aby mohla nádej v človeku rásť, je potrebné očistenie srdca. To sa deje cez sviatosť zmierenia, počúvanie Božieho slova a konanie dobra. Pred Bohom stojíme bez masiek, pravdiví a otvorení. Aj preto Svätý Otec vyhlásil rok 2025 za Jubilejný pod názvom „Pútnici nádeje“ – ako pozvanie kráčať životom s dôverou a vytrvalosťou.

Sväté písmo, starozákonné aj novozákonné príbehy, nám neustále ukazujú, že nádej bola základom viery veľkých osobností aj prvých kresťanov. Každý z nás, kto nosí vieru v srdci, vie posúdiť, aká je silná a odolná, ak stojí na pevných základoch.

Na záver si pripomeňme slová jedného z najväčších ruženčiarov svätého Ľudovíta Maria Grigniona z Montfordu: „Mojou mocou je modlitba, mojim vodcom je Božia vôľa, mojou istotou je Nebeská Matka Mária.“

p. Milan Hlivjak